Základní podmínky supervize IAPSA (2017)

- Frekventant si supervizi domlouvá individuálně u supervizora uznaného IAPSA (seznam na www.iapsa.cz). Supervizorem nemůže být výcvikový terapeut.

- K supervizi je možné se hlásit nejdříve po třetím roce sebezkušenostní části výcviku a po absolvování teoretické části výcviku (včetně zkoušek).
Podmínkou je minimálně roční praxe v klinické oblasti nebo v oblasti pomáhajících profesí. O zahájení supervize frekventant informuje asistentku Institutu.

- Požaduje se celkem 150 hodin supervize. Supervidováný musí mít dva supervizní případy u dvou supervizorů.
Frekventant má prokázat praktickou schopnost vedení případu podle modelu psychoanalyticky orientované psychoterapie a porozumění terapeutickému procesu.

- První supervizní případ by měl optimálně obsáhnout 40-50 supervizních hodin pacienta či skupiny, vedených za standardních podmínek podle metod psychoanalytické psychoterapie ve frekvenci minimálně 1x týdně po dobu alespoň jednoho roku u jednoho supervizora.
(Po individuální domluvě se supervizorem je možná supervize ve více hodinách v blocích ve frekvenci 1x za týdně).

- Druhý supervizní případ má být vedený ve stejném formátu u jiného supervizora. Jako alternativu je možné zvolit skupinovou formu supervize, podmínkou je, že supervidované případy jsou vedené podle principů psychoanalytické psychoterapie (dlouhodobá psychoterapie jedince/skupiny ve frekvenci minimálně 1x týdně).
Poměr individuální a skupinové supervize je 100 hod. individuální ku 50 hod. skupinové.

- Supervizor může doporučit vedení IAPSA pokračování v supervizi nad stanovený rámec počtu supervizí, případně doporučit další supervizi v případě, že to uzná za vhodné s ohledem na způsobilost frekventanta pracovat samostatně metodou psychoanalytické psychoterapie.

- Supervidovaný si vyžádá od každého supervizora zhodnocení své práce a zašle asistence na e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

- Po úspěšném absolvování supervizí vypracuje kandidát na základě jednoho supervizního případu kasuistiku v rozsahu minimálně 30 normostran.
Schéma pro vypracování kasuistiky: .
-  úvodní interview (diagnostická rozvaha, rámec terapie)
-  popis průběhu terapie - hypotézy, o co v terapii šlo, vztah mezi pacientem a terapeutem (přenos-protipřenos)
-  ukázka z jednoho dvou sezení..
-  rozbor snu..
-  Kasuistika je přijata nebo může být frekventantovi doporučeno její přepracování.
Kasuistiku hodnotí komise minimálně 3 interních členů institutu (mimo výcvikového terapeuta).

- Komisionální zkouška (kolokvium) bude vypsána jednou ročně.

doc.PhDr.Jiří Kocourek, PhD.

 

Skelet (náznak , podněty) kolokviální práce  o vedení skupiny podle H. Nagajové

1.

Štádia skupiny podľa Agazarianovej.

Skúmala vývoj skupín, predovšetkým tých, ktoré spoločne začínajú aj končia.

1. Štádium zamerané na vedúceho: jedinci sa riadia pravidlami, sú závislými na systéme, nasleduje boj o moc, s rozdielmi medzi jedincami a jedincami a  vedúcim.

2. Štádium zamerané na skupinu – spočiatku s veľkou mierou súdržnosti a idealizovaním samotnej skupiny. Potom skupina prechádza bolestným štádiom straty idealizácie.

3. Štádium pracujúcej skupiny – sledujúcej a napĺňajúcej cieľ.

 

2.

Foulkes predpokladal 4 úrovne vzťahov a komunikácie prebiehajúcich v skupine súbežne:

1. aktuálne úroveň: bežné vzťahovanie  sa, v ktorom skupina reprezentuje realitu, spoločnosť, konvenčné vzťahy a verejnú mienku. Sprievodca je vnímaný ako vodca alebo autorita.

2. prenosová úroveň: zodpovedajúca zrelým objektovým vzťahom, kde skupina reprezentuje rodinu, sprievodca je vnímaný ako rodič a členovia skupiny ako súrodenci.

3. projektívna úroveň: zodpovedajúca nezrelým objektovým vzťahom čiastočných objektov s projikovanými a zdieľanými pocitmi a fantáziami. Členovia skupiny môžu reprezentovať časti individuálneho self. Skupina reprezentuje obraz matky alebo dokonca maternicu, a obrazy tela sú reflektované a reprezentované skupinou a jej členmi.

4. primodiálna úroveň: skupina reprezentuje zdieľané mýty, archetypálne obrazy a kolektívne nevedomie.

 

3.

Bion predpokladal tri formy skupinovej kultúry, ktoré sa formujú na základe podmienok vo vnútri alebo vonku skupiny ako mobilizácia spoločných obrán chrániacich skupinu pred rozpadom. Ide o primitívne nevedomé obranné mechanizmy, ktoré sú zvládnuteľné len pomocou interpretácie v pracovnej skupine. Tri možné skryté konfigurácie v skupinovom nevedomí- skupiny v situácii záťaže podliehajú nevedome určeným postojom -Základným predpokladom a tie kolidujú so základnou úlohou skupiny – utvorením pracovnej skupiny. Terapeut ich musí rozpoznať a interpretovať. Tieto tri konfigurácie majú svoje špecifické úzkosti, procesy a role.

1. Pri základnom predpoklade Závislosti, skupina hľadá opatrujúci štýl vedenia, podobný materskej výchove. Hľadá u terapeuta materiálnu, duchovnú výživu a ochranu – On, nie vlastná a spoločná práca ich vylieči. Prítomná je teda závislosť so závisťou a ochrannou idealizáciou. Rola všemocnosti a grandiozity na jednej strane / role pasívneho vyhovenia a nízkej sebaúcty na strane druhej.

2. Pri základnom predpoklade Boj –Útek – skupina vyžaduje veliteľa, ktorý ju povedie do boja alebo pomôže uniknúť do bezpečia. Skupinou definovaný Nepriateľ môže byť vonkajší alebo vnútorný. Pri snahe vysvetliť, čo sa v skupine deje, sa terapeut často ocitá v situácii, keď sa skupina dá ľahko zviesť k boju proti psychickej zložitosti alebo sa jej vyhýba. Prítomné sú pocity závisti a zahanbenia. Role útoku na jednej / role stiahnutia sa na druhej strane.

3. Základný predpoklad Párovanie vzniká pri potrebe zachrániť skupinu z beznádejnej situácie. Párovanie môže mať sexuálne prejavy i abstraktné – spájaním myšlienok v nádeji, že z takého spojenia vzíde nová entita – mesiáš, čo zachráni skupinu. Nádej je ochranou proti prežívaniu zúfalstva, proti existencii deštruktivity a nenávisti. Sexualita je manickou ochranou pred úzkosťami depresívnej pozície. Role romantického spojenia na jednej / role mesiášskych potomkov na druhej strane.

4. Earl Hopper zaviedol koncepciu štvrtého základného predpokladu v nevedomom živote skupín a spoločenských systémov podobných skupine: NESÚDRŽNOSŤ s pólmi Zoskupenie jednotlivcov / Skupina ako masa. Býva reakciou skupiny na strach z anihilácie alebo straty identity. Hopper vychádzal zo štúdie pocitov bezmocnosti, hanby a traumatickej skúsenosti v kontexte interpersonálnych vzťahov, ktoré sú v ľudských podmienkach ústredné. V tomto koncepte nie je závisť primárnym impulzom vychádzajúcim z pudu smrti / kleiniáni/, ale vyvíja sa ako obrana ( ochrana) proti strachu zo zničenia ( anihilačná úzkosť) / skupina nezávislých/ a je zameraná na zmarenie zdrojov ľudí, ktorí sú vnímaní ako potenciálne nápomocní ale v skutočnosti nepomáhajú alebo nepomôžu.

 

 

Struktura kolokvialnej prace